Po porážke revolúcie a boja za slobodu a nezávislosť v auguste 1849 bola činnosť Maďarskej akadémie vied zakázaná. Po takmer celé desaťročie bola jej činnosť obmedzená. Inštitúcia nemohla verejne pôsobiť a zvolávať valné zhromaždenia, v dôsledku čoho nemohla voliť nových členov. Podmienkou obnovenia jej činnosti v plnom rozsahu bolo prijatie nových stanov, v ktorých by Maďarská akadémie vied uznala právomoci panovníka a umožnila dohľad autoritárskej vlády nad svojou činnosťou. (Založenie Maďarskej akadémie vied inicioval István Széchenyi na báze celonárodnej spolupráce a preto sa táto inštitúcia považovala za výnimočnú v porovnaní s ostatnými vedeckými inštitúciami doby, ktoré zvyčajne zakladali panovníci).

Napokon boli v roku 1858 prijaté nové nanútené stanovy a akadémia mohla obnoviť svoju činnosť v plnom rozsahu zvolaním valného zhromaždenia a zvolením takmer sto nových členov.

Počas nasledujúcich rokov mohla akadémia nerušene vykonávať svoju činnosť. V roku 1863, roku zvolenia Madácha za člena Maďarskej akadémie vied už mohol jej generálny tajomník historik László Szalay hrdo referovať o dosiahnutých vedeckých výsledkoch: o vydaní publikácií, ktoré vznikli v spolupráci piatich stálych akademických komisií, o výsledkoch výskumu, o kódexoch z Bibliotheky Corviniana, ktoré členovia akadémie objavili v Istanbule a o výskumoch Ármina Vámbéryho v Strednej Ázii. 1

Vtedajšie stanovy nezakotvovali povinnosť navrhovať kandidátov v súčasnom ponímaní, nevyžadovala sa podrobná prezentácia ich životopisu a vedeckej činnosti. Stačilo, ak niektorý člen akadémie s hlasovacím právom príslušnej vedeckej sekcii predložil meno alebo zoznam kandidátov, ktorý sekcia na svojom zasadnutí prerokovala a valnému zhromaždeniu predložila už schválený. V tom čase mala Maďarská akadémie vied šesť sekcií: prvou sekciou bola Sekcia jazyka a krásnych umení, do ktorej patrili spisovatelia a ostatné umelecké odvetvia. Podľa § 29 stanov mohli vedecké sekcie navrhovať za korešpondenčných členov vedcov a spisovateľov, ktorí svojou činnosťou dokázali, že sú adekvátnymi kandidátmi na realizáciu cieľov akadémie. 2

Sekcia jazyka a krásnych umení predložila návrh kandidátov na rok 1863. Sformuloval ho čestný člen akadémie Zsigmond Kemény a podpísali ho Ferenc Toldy, Pál Hunfalvy, Gábor Fábián, János Arany, János Nagy a Mór Ballagi. 3 Na prvom mieste navrhovali grófa Lea Festeticsa, na druhom Imre Madácha, člena Kisfaludyho spoločnosti a významného autora Tragédie človeka. Medzi šiestimi navrhovanými kandidátmi bol aj Ferenc Erkel „za vynikajúce výsledky v oblasti národnej opery“, ktorý bol síce niekoľkokrát navrhovaný, ale nebol nikdy zvolený za člena Maďarskej akadémie vied.

Dňa 13. januára 1863 sa konalo 24. valné zhromaždenie Maďarskej akadémie vied (systém májových zasadnutí sa udomácnil až oveľa neskôr) a navrhovaní kandidáti boli právoplatne zvolení. Na zhromaždení sa zišlo 37 čestných a riadnych členov akadémie (korešpondenční členovia v tom čase ešte nemali hlasovacie právo) a uskutočnilo sa tajné hlasovanie. Zo zápisnice sa dozvedáme, že za korešpondenčného člena Sekcie jazyka a krásnych umení Maďarskej akadémie vied bol na prvom mieste zvolený Imre Madách (32 hlasov za a 3 hlasy proti). Zo šiestich navrhovaných kandidátov získali potrebný počet hlasov aj Miklós Szemere a József Lévay. 4

Zvolených kandidátov do funkcie vymenoval hlavný guvernér. Novozvolení členovia museli do jedného roku od svojho zvolenia zaujať svoje kreslo v akadémii formou inauguračnej prednášky. V opačnom prípade ich zvolenie stratilo platnosť. Po inaugurácii dostali novozvolení členovia certifikát o členstve v akadémii podpísaný jej predsedom a tajomníkom, ktorý ich oprávňoval používať titul Člen Maďarskej akadémie vied.

Inauguračnú prednášku Imre Madácha s názvom O žene, najmä v estetickom ponímaní kvôli jeho zdravotným ťažkostiam na zasadnutí Sekcie jazyka a krásnych umení dňa 18. apríla 1864 prečítal korešpondenčný člen Maďarskej akadémie vied Károly Bérczy. 5 Zasadnutie viedol predseda Maďarskej akadémie vied Emil Dessewffy a zúčastnilo sa ho viac než 30 členov akadémie. 6

Názov práce bol na prvý pohľad prekvapivý. Madách v nej analyzoval problematiku rozdielov medzi rodovými rolami mužov a žien a ako sa sám vyjadril, skúmal negatíva vyplývajúce z toho, ak žena vystúpi zo svojich tradičných spoločenských a rodových rolí. Madách skonštatoval, že fyzické rozdiely medzi mužom a ženou sa prejavujú aj na duševnej úrobni. Hlavná myšlienka jeho inauguračnej prednášky sa neskôr stala okrídlenou frázou: „Žena síce dozrieva rýchlejšie ako muž, ale zrelosť muža nikdy nedosiahne; ľahšie sa učí a chápe, ale keďže jej chýba tvorivý génius, nikdy z nej nebude popredný mysliteľ ľudstva.“ Jeho dnes už zarážajúce tvrdenie bolo v jeho dobe všeobecne akceptované! Madách sa zaujímal o prírodné vedy a určite čítal štúdiu Pála Almásiho Balogha (čestného člena Maďarskej akadémie vied, známeho lekára svojej doby, ktorý liečil aj Lajosa Kossutha a ktorý ako lekár sprevádzal Istvána Széchenyiho do Döblingu), 7 keďže v niektorých pasážach jeho prednášky je zrejmý vplyv Baloghových myšlienok. V Baloghovej štúdii, ktorá bola publikovaná v niekoľkých častiach, sa renomovaný lekár odvolával na prírodovedné argumenty a tvrdil, že ženy nemajú v dôsledku biologických a psychických vlastností dané predpoklady pre hlbšie myslenie a pochopenie vyšších sfér intelektuálneho sveta.

Cieľom Madáchovej inauguračnej prednášky však nebolo dokazovať menejcennosť žien. „Podobne ako je rôznorodá príroda, ani medzi ženou a mužom neexistuje ostrá hranica.“ - píše Madách. „Môžu sa narodiť ženy, ktoré svojim intelektom dokážu prekonať hranice vlastného rodu a vyrovnať sa mužom; a nech tak len činia...“ vraví Madách, „ale tým sa vzdávajú všetkých výhod svojho rodu, ktoré ich môžu urobiť žiarivými a šťastnými.“

Podľa Madácha je nezohľadňovanie rozdielov medzi mužom a ženou a hlásanie emancipácie žien veľkou chybou a sotva prospieva tým, ktorým chce zabezpečiť výhody.

„Žena má byť z právneho hľadiska rovná mužovi, ale čo sa týka úcty, má stáť nad ním. Žena nemá využívať svoje práva do krajností, nemá prekračovať hranice tradičných ženských rolí a jej odmenou bude úcta, ktorú jej bude muž preukazovať...“ - končí svoje úvahy autor.

Madáchova pomerne dlhá práca vyšla v lete 1864 v troch pokračovaniach v týždenníku Jánosa Aranya Koszorú. Verejnú diskusiu nevyvolala, ale jeho dávna priateľka, platonická láska a intelektuálna partnerka Pálné Veres autorovi začiatkom jesene 1864 napísala dva listy, v ktorých sa ohradila proti jeho zovšeobecňujúcim výrokom. Nie je známe, či sa tieto listy dostali k Madáchovi, lebo sa nezachovali a ich obsah poznáme iba zo životopisu ich autorky. 8 Pálné Veres ohromil najmä jeho názor, že žena nemôže nikdy dosiahnuť intelektuálnu úroveň muža. V jednom z listov prirovnala situáciu žien k osudu afroamerických otrokov v Severnej Amerike (bolo to v čase občianskej vojny v Amerike) a prehlásila, že uvažovanie, ktoré sa snaží činnosť žien obmedziť výlučne na mechanické úkony, pripomína otrokárstvo. Vášnivo vyvracia tvrdenie, že príroda ženy obdarovala menšími intelektuálnymi schopnosťami. Vyjadrila názor, že prax robí majstra a kto sa vzdeláva, uvažuje, experimentuje a rozvíja svoje schopnosti v oblasti vied, môže dosiahnuť významné výsledky bez ohľadu na to, či ide o muža alebo ženu.

Mnohí sa domnievajú, že práve táto polemika bola podnetom k tomu, že Pálné Veres sa po zvyšok svojho života venovala vzdelávaniu žien: v roku 1867 založila Celoštátny spolok pre vzdelávanie žien, neskôr jeho Inštitút pre vzdelávanie dievčat, ktorý zohral dôležitú úlohu pri zavádzaní dievčenských gymnázií v Uhorsku koncom 19. storočia.

Imre Madách bol pochovaný 7. októbra 1864 (dva dni po úmrtí) a jeho pohrebu sa z Maďarskej akadémie vied nikto nezúčastnil. Dôvodom môže byť to, že smútočné oznámenie, ktoré rozposlala jeho rodina, prišlo do Pešti oneskorene. Nepoznáme však dôvod, prečo si meno zosnulého člena Sekcie jazyka a krásnych umení na rozdiel od zvyklostí nepripomenuli ani na jednom zo zasadnutí Maďarskej akadémie vied na jeseň 1864, a prečo neodznela spomienková reč na jeho počesť. Meno Madácha sa po celé desaťročia na zasadnutiach akadémie nespomenulo.